Oktopusy

 Po dlhom čase niečo naozaj jednoduché... Po dvoch rokoch šitia úpletového oblečenia už cítim, že začínam nadobúdať celkom dobrú zručnosť a obyčajné tričko s patentami mi už ide od ruky. 

Tento raz som skúsila voľnejšie tričko z teplákoviny strihané do A a vzadu predĺžené.  Vyzerá super - škoda, že už má Lea tak veľa tričiek. 

Použila som základný strih na všetky tričká -  Pattydoo Kleid Leonie. A keďže sú to šaty, ľahko som nakresila priamu líniu k spodnému rozšírenému dielu.  

 S vliesofixom je našívanie aplikácií, ktoré som nikdy nemala rada, teraz hračka. A kebyže nie je toľko pekných vzorovaných látok, pustila by som sa aj do náročnejšej aplikácie.

Plstené papučky

Skvelé papučky, úplne jednoduché, pre každého kto vie aspoň trochu pliesť. Z hrubej ovčej vlny to ide aj celkom rýchlo. Vlnu vhodnú na plstenie som našla tu. Už som z nej túto zimu plietla aj čiapky, pričom tá najlepšia, urobená pre Leu sa mi nedopatrením v práčke splstila. Preto ma aj návod na takého papučky zaujal. A ešte o to viac, že takmer celý rok doma nedám z nôh hrubé ponožky a jedny z vianoc sa mi práve rozderavili. Takže motivácia bola veľká.

Spomínaný návod, za ktorý veľmi ďakujem, som  našla na blogu Mamimade. Ak neviete po nemecky a pupučky by ste tiež chceli vlastniť, môžete si prečítať tu ako sa robia, resp. ako som ich robila ja:

Túto vlnu pletiem na ihliciach č.8. Nahodila som si očká podľa dolu preloženej tabuľky. Najskôr sa pletie štvorec klasicky na dvoch ihliciach do uvedeného počtu riadkov, potom som si očká preplietla na štyri ponožkové ihlice (možno sa to dá robiť aj na kruhových) a ďalej plietla dokola znova uvedený počet riadkov. Tu by sa mali pribrať dve očká, potom boli totiž deliteľné štyrmi. Na koniec sa v každej druhej rade uberú 4 očká po krajoch, alebo jednoducho po obvode. Ja som uberala po stranách. Až kým nezostane 12 očiek, ktorá sa stiahnu. A Päta sa zošije.

Vznikli mi takého papuče pre obra - na obrázku to nie je vidno. Ktoré treba samozrejme splstiť, čiže oprať. Najskôr treba prať opatrne na 30° a čakať, čo sa stane. Tak som aj prala, ale potom boli papuče dobre môjmu mužovi. Takže museli ešte raz do práčky na 40° krátky program. To už som ich mohla nosiť, alebo boli asi tak o dve čísla väčšie. Po treťom praní na 40° to prišlo - z práčky vyšli papučky presne na moju nohu, krásne napevno splstené, ktoré už doma nedám z nohy. Musím už len otestovať, za aký čas sa rozderavia. Ale zato papučky určené pre Leu (prané na 40°, lebo tridsať sa mi zdalo málo) sa stiahli trochu viac ako bolo potrebné. Ale určite nájdu nejakého majiteľa. 

Zdroj: https://mami-made.blogspot.sk/

A ešte jedna zo zvyškov

 Z látok, ktoré tu už boli niekoľkokrát vyšla ešte táto trochu pestrejšia bundička pre Leu. Robená presne tak isto ako modrá súprava s koníkom. Okrem vreciek.

 

Tieto sú moje obľúbené. Ako sa robia je popísané tu. Teraz, keď vlastním vlisofix nalepujem pred šitím takmer všetko, aj vrecká. Je to zdĺhavejšie, ale na vlastnej koži som sa musela naučiť, že dobrá príprava je polovica úspechu. A myslím, že aj viac.

 A keďže mi z prešívanej teplákoviny na moju bundu zostal kúsok látky, tak sme aj celkom zladené.

Lea má teda ďalší kúsok do jarného šatníka vhodný na takého jej najobľúbenejšie aktivity. Aj keď tento kúsok možno nechám skôr na reprezentačné účely. Predsa len ta bledá farba...

Taška z papiera

 Tento materiál sa presne volá Snap Pap. Je to prateľný papier alebo vegánska koža - teda presne preložené z nemčiny. V našich končinách som ho ešte neobjavila, aj keď som sa veľmi snažila. Chcela som si hlavne vyrobiť vizitky, lebo v tejto úlohe stave vyzerá super. Dá sa naň tlačiť, raziť, dobre sa šije, dá sa prať, drží tvar.

 Alebo sa používa na rôzne časti tašiek, alebo peňaženky. V takejto forme, akú som teraz zvolila, je s ním dosť ťažké pracovať. Lebo je naozaj ako hrubý kartón. A ani pri namočení veľmi nezmäkne, nieto ešte po uschnutí. Ale čo sa týka šitia, nie je žiadny problém prešiť ani viac vrstiev.

Nakoniec som to však zvládla a podľa vlastného strihu vznikla takáto taška, ktorú už týždeň testujem. No a zdá sa, že sa stáva mojou obľúbenou. 

 Vnútorné vrecko som robila podľa postupu ako je na bunde v predchádzajúcom príspevku, plus ďalšie otvorené vrecko na druhej strane na ostatné drobnosti, ktoré musia byť poruke. 

 

Na materiál si opticky treba zvyknúť - hľadám nejaké vhodné slovíčko pre nemecký výraz "gewöhnungsbedürftig" - ale tento dizajn určite je originálny - tašku z papiera určite nenosí každý.

Frühlingsjäckchen nach Pattydoo - Jarná bundička

 ...ktorá mala byť síce jesenná, ale keďže ide o moje vrcholné dielo, tak predchádzala dlhá príprava. Najskôr som musela doobjednať látku, lebo som objednala málo, potom som šila podobnú pre Leu, aby som si to vyskúšala a potom som sa ešte nejaký čas odhodlávala a hľadala dostatočný časový priestor. Ale vyplatilo sa a s výsledkom som viac ako spokojná - za tri víkendy bola bunda na svete.  Všetko sadlo ako malo, vrátane veľkosti - číslo 32, ako pri všetkých strihoch od Pattydoo.

 Takže skvelý nielen strih na blouson, ale hlavne názorné video a popis od Pattydoo, bez ktorých by som k takému to výsledku určite nedošla. Prešívaná teplákovina od vecicky.sk sa šila trochu ťažšie, ale je príjemne teplá a ideálna na chladnejšie jarné dni.

 

Vrecká so zipsom sú vkusným a jednoduchým riešením, návod tiež na blogu Pattydoo.

 

 Pekne vyzerá aj záložka zipsu ako aj skvelý nápad začistiť túto záložku obyčajným bavlneným šikmým prúžkom. A nakoniec ešte moje nové etikety so značkou dodajú ručnej práci naozaj profesionálny výzor a naozaj to nie je zanedbateľná vec. Sú vyrobené z môjho nového objavu - papierovej kože, z ktorej sa už šije taška. Možno už v ďalšom blogu, ak sa mi  podarí. Lebo tašky nie sú mojou silnou stránkou, ale už ich mám z tohto materiálu v hlave niekoľko.