očkové tričko

 Tričko , ktoré si Lea osobne vybrala z časopisu Ottobre. A dokonca mi aj poďakovala. No, niet nad vlastný výber. To, čo vymyslí maminka, málokedy tak zaboduje.

Strih padne pekne a veľkosť tiež sedí. Prišívanie očiek je trochu papračka, ale dá sa samozrejme zvládnnuť. Volániky tričko krásne oživia. Tie som si pred našívaním tiež prilepila vlisofixom a bola to hračka.

Tričko je z časopisu Ottobre 6/2016.

Trochu som sa bála, ako bude tento zaujímavý strih v skutočnosti vyzerať, ale je super a sedí veľmi pekne. Nakoniec som sa rozhodla aj pre rozporok vzadu na krku. Ešte som nešila ukončenie takýmto spôsobom. Pásik som našila najskôr líc na líc, pričom v mieste oblúku treba riadne natiahnuť. Potom som ho preložila na rub a prešila zpredu. Išlo to dobre, aj to dobre vyzerá, teda aspoň vpredu.

Sama som prekvapená, že takéto bledé tričko prežilo aj výlet na farmu a do večera sa zošúchali aj blatové fľaky. Mimochodom, chlapec vedľa má oblečenú vestu tiež ušitú z tohoto Ottobre, ktorú šila kamarátka.

Oktopusy

 Po dlhom čase niečo naozaj jednoduché... Po dvoch rokoch šitia úpletového oblečenia už cítim, že začínam nadobúdať celkom dobrú zručnosť a obyčajné tričko s patentami mi už ide od ruky. 

Tento raz som skúsila voľnejšie tričko z teplákoviny strihané do A a vzadu predĺžené.  Vyzerá super - škoda, že už má Lea tak veľa tričiek. 

Použila som základný strih na všetky tričká -  Pattydoo Kleid Leonie. A keďže sú to šaty, ľahko som nakresila priamu líniu k spodnému rozšírenému dielu.  

 S vliesofixom je našívanie aplikácií, ktoré som nikdy nemala rada, teraz hračka. A kebyže nie je toľko pekných vzorovaných látok, pustila by som sa aj do náročnejšej aplikácie.

Plstené papučky

Skvelé papučky, úplne jednoduché, pre každého kto vie aspoň trochu pliesť. Z hrubej ovčej vlny to ide aj celkom rýchlo. Vlnu vhodnú na plstenie som našla tu. Už som z nej túto zimu plietla aj čiapky, pričom tá najlepšia, urobená pre Leu sa mi nedopatrením v práčke splstila. Preto ma aj návod na takého papučky zaujal. A ešte o to viac, že takmer celý rok doma nedám z nôh hrubé ponožky a jedny z vianoc sa mi práve rozderavili. Takže motivácia bola veľká.

Spomínaný návod, za ktorý veľmi ďakujem, som  našla na blogu Mamimade. Ak neviete po nemecky a pupučky by ste tiež chceli vlastniť, môžete si prečítať tu ako sa robia, resp. ako som ich robila ja:

Túto vlnu pletiem na ihliciach č.8. Nahodila som si očká podľa dolu preloženej tabuľky. Najskôr sa pletie štvorec klasicky na dvoch ihliciach do uvedeného počtu riadkov, potom som si očká preplietla na štyri ponožkové ihlice (možno sa to dá robiť aj na kruhových) a ďalej plietla dokola znova uvedený počet riadkov. Tu by sa mali pribrať dve očká, potom boli totiž deliteľné štyrmi. Na koniec sa v každej druhej rade uberú 4 očká po krajoch, alebo jednoducho po obvode. Ja som uberala po stranách. Až kým nezostane 12 očiek, ktorá sa stiahnu. A Päta sa zošije.

Vznikli mi takého papuče pre obra - na obrázku to nie je vidno. Ktoré treba samozrejme splstiť, čiže oprať. Najskôr treba prať opatrne na 30° a čakať, čo sa stane. Tak som aj prala, ale potom boli papuče dobre môjmu mužovi. Takže museli ešte raz do práčky na 40° krátky program. To už som ich mohla nosiť, alebo boli asi tak o dve čísla väčšie. Po treťom praní na 40° to prišlo - z práčky vyšli papučky presne na moju nohu, krásne napevno splstené, ktoré už doma nedám z nohy. Musím už len otestovať, za aký čas sa rozderavia. Ale zato papučky určené pre Leu (prané na 40°, lebo tridsať sa mi zdalo málo) sa stiahli trochu viac ako bolo potrebné. Ale určite nájdu nejakého majiteľa. 

Zdroj: https://mami-made.blogspot.sk/

A ešte jedna zo zvyškov

 Z látok, ktoré tu už boli niekoľkokrát vyšla ešte táto trochu pestrejšia bundička pre Leu. Robená presne tak isto ako modrá súprava s koníkom. Okrem vreciek.

 

Tieto sú moje obľúbené. Ako sa robia je popísané tu. Teraz, keď vlastním vlisofix nalepujem pred šitím takmer všetko, aj vrecká. Je to zdĺhavejšie, ale na vlastnej koži som sa musela naučiť, že dobrá príprava je polovica úspechu. A myslím, že aj viac.

 A keďže mi z prešívanej teplákoviny na moju bundu zostal kúsok látky, tak sme aj celkom zladené.

Lea má teda ďalší kúsok do jarného šatníka vhodný na takého jej najobľúbenejšie aktivity. Aj keď tento kúsok možno nechám skôr na reprezentačné účely. Predsa len ta bledá farba...

Taška z papiera

 Tento materiál sa presne volá Snap Pap. Je to prateľný papier alebo vegánska koža - teda presne preložené z nemčiny. V našich končinách som ho ešte neobjavila, aj keď som sa veľmi snažila. Chcela som si hlavne vyrobiť vizitky, lebo v tejto úlohe stave vyzerá super. Dá sa naň tlačiť, raziť, dobre sa šije, dá sa prať, drží tvar.

 Alebo sa používa na rôzne časti tašiek, alebo peňaženky. V takejto forme, akú som teraz zvolila, je s ním dosť ťažké pracovať. Lebo je naozaj ako hrubý kartón. A ani pri namočení veľmi nezmäkne, nieto ešte po uschnutí. Ale čo sa týka šitia, nie je žiadny problém prešiť ani viac vrstiev.

Nakoniec som to však zvládla a podľa vlastného strihu vznikla takáto taška, ktorú už týždeň testujem. No a zdá sa, že sa stáva mojou obľúbenou. 

 Vnútorné vrecko som robila podľa postupu ako je na bunde v predchádzajúcom príspevku, plus ďalšie otvorené vrecko na druhej strane na ostatné drobnosti, ktoré musia byť poruke. 

 

Na materiál si opticky treba zvyknúť - hľadám nejaké vhodné slovíčko pre nemecký výraz "gewöhnungsbedürftig" - ale tento dizajn určite je originálny - tašku z papiera určite nenosí každý.